Madagaskar – putovanie ostrovom

Anda White Beach Resort

Marika & Michal, Slovakia

23 Jan 2019

[Total: 17    Average: 4.2/5]

sharing-caring-hearts

Najväčší africký ostrov Madagaskar bol vždy našim snom. Ešte v začiatkoch nášho cestovania sme dúfali, že sa sem raz vyberieme. Naplánovať cestu na Madagaskar, ešte k tomu s deťmi, je naozaj ťažký oriešok. Práve plánovanie tejto cesty nám zabralo najviac času zo všetkých krajín, ktoré sme kedy navštívili.

Ak sa chystáte tento ostrov navštíviť, naozaj odporúčame nášho sprievodcu, v ktorom nájdete náš itinerár a rady z cestovania, ktoré nám na internete pred vycestovaním veľmi chýbali. So skúsenosťami, ktoré máme teraz, by sme našu cestu naplánovali úplne inak, preto sme všetko podrobne spísali.

Zopár informácií k Madagaskaru :

  • Madagaskar je najväčší africký ostrov
  • Je to 4.najväčší ostrov sveta
  • O jeho popularizáciu na Slovensku sa postaral hlavne spisovateľ a dobrodruh Móric Beňovský, ktorého si miestni obyvatelia v roku 1776 zvolili za prvého kráľa zjednoteného Madagaskaru. Žiaľ, kohokoľvek sme sa pýtali, nikto z miestnych o Beňovskom nikdy nepočul. V hlavnom meste má však pamätník, aj malé múzeum.
  • Ostrov stále uniká masovému turizmu, krajina je neporušená a miestni obyvatelia veľmi srdeční. Nikto si nepýta peniaze, pretože ste turisti.
  • Priemerný mesačný zárobok je tu 35 dolárov a pre predstavu, napríklad benzín je rovnako drahý ako v Európe.
  • 70% druhov rastlín je na Madagaskare endemických, čo znamená, že inde vo svete ich neuvidíte.
  • O Madagaskare sa tiež hovorí ako o jedinom ostrove sveta, kde nenájdete žiadne pre človeka jedovaté rastliny, ani živočíchy.
  • Madagaskar má tri symboly : vzácne stromy – baobaby, lemurov a druh palmy Ravenala.

Na Madagaskare sú veľké sociálne rozdiely medzi ľuďmi z hlavného mesta Antananarivo, ostrovmi, kam vďaka bielym plážam pricestuje ročne niekoľko tisícok turistov a vidiekom. V osadách túžia rodičia iba po vode a deti po tom, aby nemuseli do školy šľapať denne 10 kilometrov. Elektrinu nepotrebujú, nesnívajú o nej. Najčastejšie sa u domácich stretnete s výrazom MORA-MORA. Znamená to kľud/pokoj. A taký je aj Madagaskar. Pokojný a neskazený. Na niektorých ostrovoch sme nemali problém predstaviť si, že sme tu prví cudzí ľudia, kolonizátori. Tak panensky pôsobia.

Rozhodli sme sa články z nášho cestovania rozdeliť na 3 pokračovania (nech nečítate jeden kilometrový). V tomto prvom sa dočítate čo-to o hlavnom ostrove a o našom cestovaní autobusmi cez Madagaskar. Ďalší článok bude o ostrove Ile Sainté Marie, ktorý je podľa nás jedným z TOP ostrovov na svete a posledný o ostrove Nosy Be.

Úvod cestovania

Na Madagaskar sme leteli z Viedne a ako obvykle sme využili na parkovanie Panda Parken. Často sa nás pýtate, ako riešime parkovanie v okolí letísk, keďže lietame na dlhšie obdobie. Neparkujeme priamo na letiskách, ale vyhľadávame lacnejšie strážené parkoviská pár kilometrov od nich. Šoféri vás minivanmi dovezú až k terminálu a rovnako pre vás prídu, keď priletíte. Aj v nočných hodinách. Bundy a zimné topánky si nechávame v našom aute.

Leteli sme s Air France z Viedne, s krátkym iba hodinovým prestupom v Paríži, do hlavného mesta Antananarivo. Let z Paríža trvá približne 10-11 hodín.
Príchod na Madagaskar nie je nočnou morou pre tých, ktorí trpia jetlagom. Časový posun je iba dvojhodinový (+2).
Prílet do Antananarivo bol zvláštny. Nevieme presne opísať, čo sme očakávali… no bol tu dosť veľký zhon a hluk. Podobné pocity aké sme mali zo Zanzibaru. Madagaskarské letisko je určite na vyššej úrovni ako na Zanzibare. Je vidieť, že odtiaľto denne lieta niekoľko svetových spoločností a aj samotné letisko je naozaj veľké. Nie sú tu veľmi dlhé rady na víza a všetko ide plynule. Zhon však nastane hneď po východe z haly, kedy sa turista dostane medzi miestnych taxikárov. Turistov je málo a taxikárov veľa. Každý chce zarobiť. Vašou úlohou je zjednávať cenu s asi dvadsiatimi taxikármi naraz a strážiť si kufre, inak ich už bude niekto niesť do svojho auta.

Nakoľko sme prileteli v noci, ubytovali sme sa blízko letiska v rodinnom hoteli Oceanis. Ak prilietate rovnako ako my, toto ubytovanie vám veľmi odporúčame. Vyspali sme sa a skoro ráno začalo naše dvojdňové putovanie smer ostrov Ile Sainte Marie.

Madagaskarský vidiek je balzam na dušu.

Očakávať, že 350 kilometrov po ceste 1.triedy (najlepšia cesta Madagaskaru) zvládnete do 5 hodín je bláznovstvo. Mikrobusy idú v priemere 60km/hod., pretože aj najlepšia cesta je v skutočnosti katastrofálna. Zažili sme aj niekoľko hodín jazdy, kedy sme rýchlosť 30km/hod ani neprekročili… Čakal nás jeden z našich najkratších presunov, „iba“ 8 hodinový do mestečka Toamasina. Teda 8 hodín v prípade, ak sa vám mikrobus niekde na pol ceste nepokazí. Ako nám…

Malgaši si stavajú chatrče hlavne popri cestách, aby mohli ľahko predávať banány, liči a mangá, ktoré rastú úplne všade. V okolí hlavného mesta sa rodiny živia hlavne výrobou tehál. Všade vidíte červenú zem a na naše prekvapenie aj rieky. Veľmi veľa rozbúrených riek nás prekvapilo, nakoľko obdobie dažďov iba prichádzalo. Ak sem prídete počas monzúnov, presúvať sa budete musieť hlavne lietadlami, pretože väčšina ciest bude zaplavená.

Vzďaľovaním sa od hlavného mesta Antananarivo / Tana, môžete pozorovať, ako sa mení život miestnych. Po ceste sa tehlové domy postupne menia na hlinené búdy, neskôr uvidíte už iba osady so slamenými chatrčami, alebo iba prístrešky bez stien.
Traktor ? Zabudnite. Hektáre ručne obrábanej pôdy, iba bohatším roľníkom pomáha na poli dobytok zebu. Ryža, kukurica, cukrová trstina, … a zhrbení roľníci. Na druhej strane od políčok sa prechádzajú 6-10 roční pastieri dobytka, celkom ako naši chlapci…
…len miesto vyučovania pasú dobytok, pretože škola je žiaľ veľmi ďaleko.

Malgaši od turistov nič nežiadajú. Tí starší, v dôchodkovom veku (i keď dôchodok na Madagaskare neexistuje), si držia odstup, aj keď očný kontakt s vami a úsmev im spraví veľkú radosť. Deti sú zvedavé, vyhľadávajú fyzický kontakt, ale nepýtajú peniaze. Presný opak Zanzibaru, kde si turistický ruch vyžiadal tú najväčšiu daň pre turistu – kožnú.
Z malgašov máme pocit, že sú vďační, že sme navštívili ich krajinu a berú nás ako hostí, nie ako turistov z bohatej Európy. Pracovití a srdeční ľudia. Kohokoľvek stretnete, usmeje sa na celú tvár a s úsmevom pozdraví. Balzam na dušu, ktorý nám v Európe už akosi chýba.

Pri cestovaní lokálnymi autobusmi sa nemusíte báť. Využijete tu však naplno štuple do uší, pretože miestna hudba z rádia, alebo TV, hrá naozaj nahlas. Prvých 5 hodín vám to ešte vadiť nebude… ale… Často nám pomohla aj fľaša rumu. Cesta je príjemná a veľmi veselá, hlavne ak sa miestny dedo pokúša dohovoriť s vašimi deťmi a navzájom sa učia svoju reč. Teda slovenčinu a malgaštinu.

Práve v autobusoch získame najviac kontaktov a tipov. Domáci sú zvedaví a radi sa s turistami rozprávajú, i keď po anglicky často vôbec nevedia. Po francúzsky tu však rozpráva skoro každý. Tí, ktorí si môžu dovoliť cestovať autobusom, nepatria medzi chudobných malgašov a zvyčajne majú aj mobil. Ak majú dokonca foťák, neuniknete im a odfotia si vás pri cestovaní aj ako spíte. No a ak má miestny malgaš aj facebook, už ste na jeho profile. O fotografiu s vami, alebo s vašimi deťmi má záujem naozaj každý. Rovnako tu miestnym vôbec neprekáža, ak si ich sami odfotíte.

Počas prestávok domáci sledujú čo si kupujete, kam chodíte cikať. Nestane sa, že by vám autobus ušiel, pretože všetci vedia, že v autobuse chýbate a aj kde ste. Ak je čo ukázať a na čo upozorniť, hneď vás zavolajú. Takto nám napríklad domáci ukázali mäsožravé rastlinky na okraji cesty a tiež listy, ktoré sa po dotyku krásne zvlnia. Upozorňujú na všetko. Najcennejšie sú pre nich kvety ylang-ylang, z ktorých sa vyrábajú v miestnych parfumériách oleje. Tie musíte jednoznačne ovoňať a vziať do tašky do Európy. Odtrhnú vám plnú hrsť. Raz nám dokonca neváhali aj autobus zastaviť, mimo prestávku, aby nám ich odtrhli.

Dva dni sme autobusmi cestovali k východnému pobrežiu Madagaskaru. Prístav v mestečku Mahambo, odkiaľ smerujú lode na ostrov Ile Sainte Marie, vlastne ani nie je prístav… Nie je tu žiadna loď, iba vaša – v diaľke čaká. Na tú veľkú loď najskôr polorozpadnutým člnom odvezú vaše kufre a potom na trikrát prídu pre pasažierov. Vesty sú podmienkou. Pri vykrikovaní mien pasažierov sa naozaj zasmejete. Všetkých musia vyhlásiť, aby sa na loď nedostal niekto načierno. Vaše mená znejú rovnako, akoby vám dali prečítať zoznam čínskych turistov.

Už sme boli blízko, čakali nás 3 hodiny zvracania na lodi. Vlny veľké neboli, ale výfukové plyny bolo cítiť tak, že sa v lodi nedalo vydržať. Hneď sme zistili, že tie čierne sáčky, ktoré nám pred plavbou rozdávali neboli na odpad. Vy si dajte včas Kynedril.
Táto cesta nebola až tak vyčerpávajúca, pretože sme boli plní endorfínov a tešili sme sa na pláže. Môžeme smelo povedať, že to cestovanie aj tak stálo za to.

Sme tu, Ile Sainte Marie !!!

Tento článok bol skôr informatívny. Sme si vedomí že nie je tak hodnotný na tipy ako naše iné články, ale chceli sme, aby ste vedeli, ako to pri cestovaní po ostrove prebieha.
Môžete sa však už teraz tešiť na článok o ostrove Ile Sainte Marie, ktorý bude plný tipov.
Už o pár dní bude vonku.

Láka ťa Madagaskar a chceš získať potrebné informácie k ceste na tento ostrov? Stiahni si náš e-book, alebo objednaj tlačeného sprievodcu TU

QUOTE: „a journey of a thousand miles begins with a single step“

© 2019 cestujsdetmi.sk