Ukážem dcére svet

a ani mozgová obrna nebude našou prekážkou

Anda White Beach Resort

Marika & Michal, Slovakia

02 Feb 2017

[Total: 46    Average: 4.7/5]
sharing-caring-hearts

S Tinou sme sa spoznali vďaka našej FB stránke Cestuj s deťmi, kde nás požiadala o pár rád ohľadom Srí Lanky.

S dcérkou cestujú po svete. Navštívili už viac krajín, dokonca aj ďaleké Kapverdy a pred pár dňami sa vrátili z dobrodružnej Srí Lanky, ktorú precestovali krížom-krážom.
Nebolo by na tomto príbehu nič až tak obdivuhodné, keby dcérka nebola
(ako Tina hovorí) viac obdarená ako bežné detičky.

Lenka má 9 rokov. Nechodí, nerozpráva, nepýta sa na toaletu, potrebuje kŕmiť, nosiť, teda naozaj 100%-tnú starostlivosť. Má totiž mozgovú obrnu.

Rodičia, ktorí máme úplne zdravé deti, vidíme v cestovaní často rôzne prekážky. Tina je mama, ktorá nás nesmierne fascinovala a preto vznikol náš spoločný článok o inom cestovaní s deťmi, ako ste u nás doteraz čítali.

„V hlave plnej strachu nie je žiadny priestor pre splnenie snov…“

Veríme, že tieto dve baby vás svojimi odpoveďami presvedčia, že ani viac obdarené deti nie sú prekážkou pri cestách do naozaj ďalekých kútov sveta. Tina nám tiež odpovie, prečo vidí v cestovaní zmysel Lenkinho dospievania.

Tina, kedy si začala s Lenkou cestovať ? Koľko mala rokov a aká bola vaša prvá spoločná cesta ?

>S Lenkou sme začali cestovať keď mala 4 roky. Naša prvá dovolenka bola pri mori v Turecku, kde sme s ňou boli viackrát. V Tureckom Marmarise sme absolvovali s Lenkou aj delfinoterapiu. Keďže všetky tieto pobyty prebiehali bez akýchkoľvek problémov, rozhodli sme sa s ňou cestovať aj do vzdialenejších, exotických destinácií, ako sú Kapverdské ostrovy, alebo teraz pred pár týždňami Srí Lanka. Určite to neboli naše posledné vzdialenejšie destinácie.

Kde všade ste ešte boli ?

S Lenkou sme navštívili okolité krajiny – Poľsko, Maďarsko, Česko. Hlavne však Rakúsko, nakoľko tu žijeme. Boli sme spolu aj na sánkovačke v južnom Tirolsku. Veľa cestujeme po hradoch a zámkoch. Taktiež radi chodíme na víkendové pobyty, keďže Lenka zbožňuje vodu a výborne sa cíti v saune.

Stretla si sa aj s negatívnymi reakciami od tvojich blízkych, či ľudí z okolia, ktorí mali námietky na to, že cestuješ s Lenkou ?

S negatívnymi reakciami som sa nestretla. Skôr s obdivom a rešpektom. Veľa známych, priateľov, nám to priali a tešili sa s nami.

Chodí Lenka do školy ?

Lenka chodí do špeciálnej školy vo Viedni, kde má každý deň terapie namiesto klasického vyučovania. Každé ráno o 7:30 ju vyzdvihne školský bus, ktorý je prispôsobený na prevoz vozíčkarov a popoludní ju dovezie domov. Týmto ušetrím veľa času a môžem pracovať na polovičný úväzok a taktiež sa realizovať v mojom obore.

Ako vás v zahraničí vnímajú ? Predsa len, akokoľvek handicapované deti turistov, domáci denne nevídajú.

Ohlasy sú veľmi pozitívne. Lenku si chodia pozerať ako „atrakciu“. Na Srí Lanke ju dokonca počas večere prišiel pozdraviť manažér hotela, neskôr dokonca šéfkuchár, ktorý priniesol aj nejakú maškrtku pre ňu. Cítila som z ich strany rešpekt a uznanenie, že s dcérkou cestujeme a ukazujeme jej svet. Na Kapverdách sme zažili niečo, čo zostane navždy v pamäti. Pri večernom tanečnom predstavení v hotelovej reštaurácii prišla k Lenke časníčka s kyticou čerstvo natrhaných kvetov z hotelovej záhrady. Všetky pohľady smerovali k nášmu stolu a moje oči neostali suché. Od dojatia som plakala. Hlavne v krajinách, ktoré sú chudobnejšie, cítime dobrotu a srdečnosť. Lenka to prežíva a preciťuje ešte intenzívnejšie ako my.

Máš cestovateľské ciele? Sú krajiny, kam snívaš, že sa raz aj s Lenkou pozrieš?

Cestovateľských cieľov máme ešte dosť. Určite by sme s ňou chceli ísť do New York-u ( túto cestu plánujeme na jej 18 narodeniny). Lákajú nás však hlavne krajiny, kde sú ľudia bohatí vtedy, keď sú šťastní a spokojní s tým čo majú. Cestovaním sme prišli na to, že tí najskvelejší ľudia sú tí najskromnejší.

„Stále hovorím, že hmotné veci pominú, zážitky a spomienky ostávajú navždy.“

Vaše spoločné cestovanie nespočíva iba v ležaní na pláži. Chceš ukázať Lenke čo najviac z danej krajiny, v ktorej sa práve nachádzate.

Takýto spôsob cestovania ma vždy lákal. Nepatrím k ľuďom, ktorí strávia 2 týždne na lehátku na jednej pláži. Potrebujem naháňať zážitky… Ja stále hovorím, že hmotné veci pominú, zážitky a spomienky ostávajú navždy.

Ako znáša Lenka často dlhé hodiny v lietadlách, či na letiskách ?

Keďže s Lenkou často cestujeme z Viedne, kde žijeme na Liptov, kde máme rodinu, je na cestovanie zvyknutá od malička a nerobí jej to žiadny problém. Zabaví sa pozeraním rozprávok, či detských pesničiek. Rada si počas cesty aj pospí.

Ako zvládate časový posun a aklimatizáciu v ďalekých krajinách ?

Časový posun zvládame bez problémov. Našťastie si rýchlo zvykáme na zmeny.

Lenka má mozgovú obrnu, nerozpráva, nechodí…avšak ty, ako jej spriaznená duša určite vieš z jej výrazu vyčítať, čo sa jej páči, čo naopak nie. Môžeš nám povedať, čo má Lenka na cestách najradšej ? Čo ju doteraz najviac potešilo, prípadne kde sa jej najviac páčilo ?

Lenka neznáša stereotyp a nudu, rada spoznáva nových ľudí, nové krajiny a jednoznačne viem, že ju zážitky z cestovania úžasne obohacujú. Vyžaruje šťastie, spokojnosť a radosť. Jej úsmev hovorí za všetko. Najlepšie sa cíti v krajinách, kde ešte ľudia ostali ľuďmi a majú srdiečko na pravom mieste.

Trošku rypneme, no zaujímalo by nás, čo Lenka nemá rada, čo vám dvom možno robí problémy ?

Lenka nemá rada, keď sa niekde ľudia hádajú, bijú, kričia po sebe… ona to prežíva oveľa citlivejšie ako my. Vtedy sa rozplače a je problém ju upokojiť. Inak problémy s cestovaním nevidím žiadne. Samozrejme, že sú naše cesty náročnejšie, ako cesty so zdravým dieťaťom. No ak máte oporu v partnerovi, všetko sa dá zvládnuť. Jej úsmev a radosť, čo vyžaruje nám dodáva veľa sily a energie.

„Problémy si človek vytvára sám v hlave…vždy sa dá všetko zvládnuť, len treba chcieť. Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody.“

S týmto článkom súvisia

Ako riešiš na cestách stravu pre Lenku ?

Lenka zje všetko, čo nezje ju 🙂 … má veľmi dobrý apetít. Jedlo, ktoré dostane v lietadle, či v hoteli jej pokrájam na malé kúsky a nakŕmim ju. So stravovaním sme nemali ešte nikde problémy. Dokonca úplne prirodzene skúsila na Srí Lanke aj tradičné jedlo ako šošovicu, či kari s ryžou, alebo ryby.

Zaujímalo by nás tiež, ako riešiš Lenkine vyprázdňovanie, ak si napríklad na niekoľko hodinovom safari, alebo v dlhom lete, keďže potrebuje plienky.

Lenku bez problémov prebalíme skoro všade. V lietadle, v aute, nerobí nám problém aj na tráve… Vždy máme so sebou prebalovaciu podložku. Problémy si človek vytvára sám v hlave…vždy sa dá všetko zvládnuť, len treba chcieť. Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody.

Vrátime sa ešte k Srí Lanke. Pred pár týždňami ste sa vrátili. Môžeš mi porozprávať aké dojmy v tebe táto krajina zanechala ?

Srí Lanka je pre mňa zelený raj na zemi. Rozmanitá, čarovná, magická krajina, ktorá ostane hlboko v našich srdciach. Spoznali sme tam úžasných ľudí, z ktorých sa stali naši priatelia. Kto tam nebol a nezažil, iba ťažko pochopí našu lásku ku Srí Lanke.

Ako ste sa najčastejšie prepravovali ?

Prepravovali sme sa väčšinou autom, pravdaže kvôli Lenkinmu komfortu. Nemohli sme však nevyskúšať jazdu tuk-tukom a náš kamarát Nirosch nás dokonca previezol mestom na mopede. Krajinu sme spoznávali aj cestou vlakom, bol to zážitok na celý život.

Na Srí Lanke ste nevynechali okrem iného ani safari, či náročný výstup na leviu skalu Sigiriya. Ako ste to všetko zvládli ? Pomohol vám niekto ?

Na Srí Lanke sme spoznali domáceho sprievodcu Niroscha. Úžasného chalana s dobrým srdcom, ktorý nám s Lenkou veľmi pomáhal. Na safari v jeepe sa Lenke stala „nehoda“ a ja som bohužiaľ zabudla plienku v aute na parkovisku, ktoré nás priviezlo. Nirosch so šoférom okamžite otočili auto a v najbližšom stánku kúpili plienky v jej veľkosti. Väčšinu času sa Lenke na safari venoval, ukazoval jej zvieratá, rozprával príbehy. Keď sme neskôr išli na Leviu skalu, tak nám Lenku postrážil dole pri vchode. Nebála som sa ani na sekundu ju s ním nechať. Vnútorný pocit mi hovoril, že je v dobrých rukách.

A aké bolo naše prekvapenie, keď nás na druhý deň pozval k nim domov na návštevu. Spoznali sme jeho manželku a 10 mesačného syna, aj jeho svokrovcov s ktorými žijú v jednom dome. Pripravili pre nás večeru s ich tradičnými jedlami a darovali Lenke hračku. Urobil nám celodenný program a ukázal miesta, kam sa bežný turista nedostane. Toto človek len tak nezažije a aj pre tieto nezabudnuteľné momenty sa oplatí cestovať.

Fantázia. Srílančania majú úžasne veľké srdiečka, o čom sme sa aj my na cestách po Srí Lanke viackrát presvedčili. Vedela by si opísať váš bežný deň na cestách ?

Každý deň na Srí Lanke bol iný. Jedeň deň sme relaxovali pri bazéne, kde Lenka mohla pomocou jej plaveckých kolies plávať, ďalší deň sme išli na celodenný výlet, spoznávať krajinu. Každý deň bol výnimočný.

My, rodičia všeobecne, máme z cestovania s deťmi často obavy, respektíve rešpekt. Najmä čo sa týka dlhého cestovania, bezpečnosti, zdravia, komfortu, či exotického prostredia. Je niečo, z čoho máš pred odchodom do sveta obavy ty ?

Čo sa má stať, stane sa. Či už doma, alebo v zahraničí, či v exotike. Je to všetko o myslení. Ak si privolám problém, tak ten problém aj príde, som o tom presvedčená. V hlave plnej strachu nie je žiadny priestor pre splnenie snov…

Čo si myslíš, že Lenke cestovanie prinesie do života ?

Nikdy nevyčítaj životu čo ti nedal, ale nauč sa ceniť to, čo ti dáva. Aj keď život s ňou zatočil takto, Lenka a my s ňou sa nevzdávame a robíme pre ňu to najlepšie, čo sa dá. Zážitky z cestovania jej nikto nezoberie. Všetko veľmi intenzívne vníma. Teší sa z maličkostí, zbožňuje šťastných a veselých ľudí, ktorých pri cestovaní spoznáva.

V čom je podľa teba najväčšia výhoda cestovania ?

Veľkú výhodu cestovania vidím v tom, že si človek začne vážiť to bežné, čo doma má. V neposlednom rade prichádza s cestovaním porozumenie. Cestovanie je jediná vec, na ktorú môžeš neustále míňať peniaze a stále budeš bohatší.

Vedela by si dať zopár rád rodičom či už s handicapovanými, alebo zdravými deťmi, na čo myslieť a čo nezabudnúť pri balení na dovolenku ?

Pri balení na dovolenku s handicapovaným dieťaťom treba samozrejme toho zbaliť viac, ako pre zdravé dieťa. Plienky, náhradné oblečenie, podbradníky a nezabúdať na lieky, ktoré dieťa denne užíva. A hlavne nezabudnúť zbaliť dobrú náladu a štipku odvahy.

„Cestovanie je jediná vec, na ktorú môžeš neustále míňať peniaze a stále budeš bohatší.“

Na záver by som mala na teba prosbu, či by si vedela dať svoj odkaz rodičom, ktorí majú doma viac obdarené detičky.

Veľa rodičov sa ma pýta, ako to všetko s Lenkou zvládame. Predsa ju treba zdvíhať, polohovať, dávať do kočíka, kŕmiť, prebalovať, atď. Ako som sa už vyjadrila, všetko je o pozitívnom myslení a o pomoci a podpory partnera. Aj takéto detičky majú právo cestovať a spoznávať svet. Je to o niečo náročnejšie, ale všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce. Prekážky sú tu na to, aby sa prekonávali.
Moja rada pre rodičov znie – Nebojte sa ísť do toho, začnite s kratšími trasami a postupne trasy predlžujte.

Na úplný záver článku pridávame Tinine motto, ktoré nám zaslala.
Sú to slová Usaina Bolta:
“ Nemožné je len silné slovo používané slabými ľuďmi, ktorí zistili, že je lepšie žiť vo svete, ktorý im bol daný, ako nájsť v sebe silu niečo zmeniť. „

Ďakujeme naozaj veľmi pekne za váš záujem o naše články.
Ak vás naše písanie teší, zazdieľajte ho tiež vašim kamarátom.

Budeme radi, ak komentárom podporíte Tinu v ďalšom cestovaní s jej krásnou Lenkou.

sharing-caring-hearts

Chceli by ste čítať naše články medzi prvými ?

Vložte svoj email do tabuľky a my vám ich budeme automaticky posielať.

[et_bloom_inline optin_id="optin_11"]

QUOTE: „a journey of a thousand miles begins with a single step“

© 2017 cestujsdetmi.sk