Srí Lanka s deťmi

Srí Lanka s deťmi – časť druhá

Keď sa raz vyberiete na Srí Lanku, bola by veľká škoda zostať iba na pobreží, i keď pobrežie ponúka veľa aktivít a nádherných pláží. Jednoznačne vám odporúčame spoznať aj vnútrozemie a to nie len kvôli safari, či čajovým plantážam…

V prvom dieli ste videli: (ak si nevidel, klikni)

Celú našu cestu v skratke si môžete pozrieť aj na našom krátkom VIDEU:

Najvzrušujúcejším zážitkom cestovania po Srí Lanke je jednoznačne jazda vlakmi. Vyskúšali sme osobné, aj rýchliky. Výhľady sa nedajú opísať. Jednoducho rozprávka. Nemusíte sa báť, keby ste po ceste vlakom vysmädli, či vyhladli. Každú chvíľu sa okolo vás zjaví predavač s cukríkmi, orieškami, jablkami, vodou, či džúsmi. V rýchlikoch je predavačov viac ako v osobákoch, a tak si ani nepospíte. Vo vlakoch na pobreží kúpite aj krevety, či sušené ryby. Vo vlakoch vo vnútrozemí plnené kysnuté pečivo.

Cesta do Sigiriye

Pre cestu do oblasti Sigiriya sme boli pôvodne rozhodnutí využiť nočný lôžkový poštový vlak. Tento vlak ide z Colomba naprieč celou Srí Lankou až na východné pobrežie. Pri našej finálnej stanici Sigiriya zastavuje v stanici Habarana o tretej hodine ráno (asi by bolo veľmi problematické naše deti zobudiť a vybrať z lôžka vlaku takto uprostred noci… A potom, čo s nimi na stanici do rána ?)

Pobrežie sme opúšťali z oblasti Hikkaduwa. Po zvážení možností sme sa na obed rozhodli odísť odtiaľto klasickým denným vlakom a v Colombe prestúpiť na odpoludňajší autobus. Nakoľko sme mali v pôvodnom pláne túto noc stráviť vo vlaku a nemali sme zabezpečené ubytovanie, prespať sme plánovali niekde v okolí Sigiriya rock. Na Srí Lanke nemáte najmenší problém s ubytovaním naslepo. (Na ďalšie dni sme už ubytovanie mali zabookované. Rovno pod skalou, v Hoteli Sigiriya).

Vlakom sme sa z Hikkaduwa dostali do Colomba a následne autobusom do centrálnej oblasti do mesta Inamaluwa – blízko pri Sigiriya. Ísť z Colomba do vnútrozemia autobusom bol vynikajúci nápad. I keď cesta nie je veľmi jednoduchá, trvá asi 5 hodín a šoféri tu na Srí Lanke jazdia ako keby vás uniesli. Do zákrut sa zásadne nebrzdí, práve naopak, noha na plyn stúpa. 🙂

Vďaka tejto jazde sme si našli ďalšieho vynikajúceho priateľa Hemantha, úžasne výrečného vojaka, ktorý chráni posledné voľne žijúce slony na Srí Lanke. Slonov je tu veľmi veľa v oblastiach safari, kde žijú skoro ako v divokej prírode. Hemantha má na starosti tie naozaj, naozaj posledné divoké. (a dodnes nám posiela krásne videá a fotografie)

Dozvedeli sme sa od neho množstvo zaujímavých informácií o Srí Lanke a dal nám veľa cenných rád, ktoré sme neskôr využili. Prvou pre nás dôležitou bolo, aby sme na Leviu skalu išli jednoznačne v skorých ranných hodinách.

V Inamaluwa sme vystupovali z autobusu večer okolo 19tej. Hneď nám zastavil milý dedo s tuk tukom a na naše požiadanie (lacný, ale slušný hotel) nás vysadil pri Inamaluwa Inn.

Za 19 € / izba / noc / 4 osoby, sme tu zakotvili… Ubytovanie bolo čisté, samozrejme s vlastnou kúpeľňou, no veľmi jednoduché. Na tých pár hodín nám úplne stačilo. Večer sme sa so starším pánom tuktukárom dohodli, že nás ráno o siedmej vyzdvihne z hotela a zavezie priamo na Sigiriya Rock.

Sigiriya Lion Rock Fortress / Levia Skala

Najväčší historický monument Srí Lanky Sigiriya Rock, ktorú navštevujú denne stovky turistov a my na nej sami ? Môžete byť aj vy !

Vždy treba hľadať možnosti, ako si čo najviac užiť svoju dovolenku. Nebáť sa dať do reči s domácimi a pýtať sa na ich skúsenosti, rady. Poslúchli sme Hemantha a bola to vynikajúca rada. Pri hlavnom vstupe, kde sa kupujú lístky sme boli už okolo 7:30 ráno a boli sme na ceste nahor takmer sami (+ ďalší dvaja ľudia so sprievodcom). My sme na skalu išli bez sprievodcu. Čakalo nás zdolať 1202 schodov. Našich malých cestovateľov sme vynikajúco namotivovali. Boli pripravení vyšliapať všetky tieto schody a dokonca ich veľmi bavilo schody aj počítať 🙂 Na vrchole boli obaja ako prví, my sme prišli pár sekúnd po nich.

Informácie pre rodičov s deťmi : Neodporúčame výstup na skalu napoludnie. Okrem toho, že tu býva naozaj neznesiteľné teplo a veľa turistov, je v okolí schodov zopár úľov divokých včiel, ktoré pri veľkom hluku od toľkých ľudí často vystrašené niekoho poštípu.

V okolí Sigiriya Rock sa to hemží krokodílmi, opicami, hadmi, leguánmi a pavúkmi. Pozerajte pod nohy ! 🙂

Vstupné: Dospelí platia za vstup 4.350 LKR (takmer 28 €), deti do 6 rokov sú zadarmo. Zaujímavosťou je, že domáci platia iba 50 LKR (cca 0,33 €). Dajte si pozor pri vstupe, domáci vám budú ponúkať služby sprievodcu na ceste hore na skalu. My sme túto možnosť nevyužili a rozhodne sme o nič neprišli. Vďaka tomu sme ušetrili 20 dolárov, ktoré za túto službu pýtajú.

Pre porovnanie – neďaleko Sigiriya Rock sa nachádza Pidurangala Rock, ktorá ponúka tiež nádherný výhľad. Vstupné je 500 LKR (cca 3,2 €). My však jednoznačne odporúčame navštíviť Sigiriya Rock.

Na spiatočnej ceste zo skaly sme sa pristavili pri “kobrom mužovi”, ktorý nám za 1000 rupií (cca 6,30 €) ochotne predviedol svoje umenie. V jednej chvíli nám vzal kameru a vytvoril krásne zábery. 🙂 Okrem dvoch kobier mal aj cez 3 metre dlhého pytóna.

Video z nášho výstupu si môžete pozrieť tu:

Hotel Sigiriya

Na každej našej ceste si doprajeme jeden hotel tzv. higher class. Ešte z domu sme si zabookovali často beznádejne vybookovaný Hotel Sigiriya, ktorý sa nachádza iba pár stoviek metrov od Levej skaly. Je to top hotel s jednoznačne najkrajším výhľadom na Sigiriya Rock. Za cenu 130 € / bungalov / noc pre nás štyroch, sme dostali kráľovské služby s úžasnými raňajkami. A bazén, hotová rozprávka, ak vám vyjde počasie ako nám, môžete sa kochať celé dni úžasným výhľadom na skalu, z hotelového lehátka a s drinkom v ruke.

Ak sa však chcete prestravovať v tomto hoteli, budete musieť načrieť hlbšie do vrecka. Ceny tu majú naozaj hodné hotela vyššej kategórie. My sme nezostali dlho v bazéne, päty nás vždy svrbia a potrebujeme prebádať aj okolie…

Ak si myslíte, že Sigiriya je veľké mesto, radi vás vyvedieme z omylu. Sigiriya je malá dedinka a celá je v obkolesení džungle. Preto uvidieť stovky opíc denne, obrovské leguány, či hady na ulici nie je v tejto oblasti nič výnimočné.

Počas raňajok na vás vykúkajú takéto milé veveričky 🙂

Väčšina turistov, ktorí plánujú výstup na Leviu Skalu sa ubytuje v meste Innamaluwa, kde sme aj my jednu noc pobudli, alebo v Dambulla. My naozaj odporúčame prísť priamo do Sigiriya. Sú tu úžasní ľudia a tá divoká príroda okolo je neuveriteľná.

Neďaleko od hotela sme hneď v prvý deň objavili lokálne obchodíky s ovocím, či krásnymi ručne vyrezávanými ebenovými soškami. Práve tu sme nakúpili väčšinu suvenírov. Ceny majú výborné, určite nižšie ako na pobreží, či v mestách. Dokonca tu majú aj potraviny, drogériu, či obchodík s oblečením.

Okolie Sigiriye ponúka veľmi zaujímavé miesta na návštevu, ktoré sú zabudnuté v džungli. Vzal nás sem jeden tuktukár priamo od vstupu do Sigiriya Rock. Určite neľutujeme, nakoľko sem veľa turistov nechodí.

Tip pre teba: bežná cena, ktorú si domáci pýtajú za okruh je 1500 LKR (cca 10 €). My sme zjednali na 400 LKR keďže sme naozaj viac peňazí pri sebe nemali. Takže vyskúšajte.

Objavili sme tiež malú lokálnu rodinnú reštauráciu Mili´s Restaurant. Majiteľom je Srílančan Milinda so svojou ženou. Vzhľadom k tomu, že majú malé deti (Julia a Vihang) podobného veku ako naši chlapci, ihneď sme sa zoznámili.

Tradičné kari, šošovica, či Miškove najobľúbenejšie restované nudle s kuracím mäsom a zeleninou nesmeli chýbať.

Pri obede k nám zvedavé deti priskočili a my sme ešte netušili, aké úžasné chvíle nás s touto rodinou čakajú. V prvý deň, keď sme sa zoznámili, ešte ani obed nebol na stole a už naši chlapci behali u nich na dvore medzi kohútmi a pozorovali veveričky, či opice.

Na hoteli sme sa zdržiavali v bazéne iba doobeda, celé dni sme trávili s touto rodinou. Každý večer do neskorých hodín u nich doma… nikdy nezabudneme, ako s bublifukmi chlapci lietali pred ich polonahým dedom, ktorý pozeral správy, no asi z nich nič nemal… 🙂

Každý večer, peši cestou do hotela, sme si svietili mobilmi a báli sa hadov. Na pouličné lampy zabudnite 😀

S touto rodinou sme zažili najviac zážitkov. Vzali nás aj na safari, kde sme strávili skoro celý deň…

Pokračovanie článku nižšie

Kaudulla National Park

S Milindovou rodinou sme navštívili Kaudulla National Park, kam sme sa prišli pozrieť na slonov – naojbľúbenejšie zvieratá našich chlapcov. Pôvodne sme však mali v pláne navštíviť Mineriya National Park, nakoľko mal úžasné hodnotenia na tripadvisor.com. Milinda nás upozornil, že v Mineriyi v tejto dobe (december) nie sú žiadne slony, pretože zmigrovali do vedľajšieho parku Kaudulla.

Veľmi dôležitá informácia! Na safari určite nikdy nechoďte ráno. Všetky zvieratá oddychujú a sú ukryté v lesoch. Je malá pravdepodobnosť, že by ste narazili na väčšie stádo, možno maximálne iba na pár jednotlivcov. Aj vďaka tomuto priateľstvu sme v Kaudulla videli stovky slonov.

Milinda vzal na safari okrem svojich dvoch detí aj svojho synovca 14-ročného Dasuna a o zábavu sme mali postarané. 5 detí prehíkalo a preblabotalo celý deň v džípe. Do nášho Mateja sa zapozerala Milindova krásna dcérka Julia a na safari sa nechcela od neho odlepiť. 🙂 Dostala od nás aj tričko.

Náš starší Miško naučil Dasuna a Vihanga rôzne slovenské výrazy (pazucha, riťka, a iné, ktoré publikovať radšej nebudeme…), podobné vie aj on v ich rodnom jazyku – sinhálčine. Sranda bola veľká a zastavovať na cikanie sme museli veľmi často… 😀

Videli sme stovky slonov na viacerých miestach v safari Kaudulla. Tehotné samice, aj vodcov stád, niekoľkodňové sloníčatá,… Chlapci nevedeli večer zaspať od šťastia. Bol to dlhý, fantastický deň.

Krátke video z našej návštevy tohto parku si môžete pozrieť tu:

Už o nás určite viete, že na cestách radi ochutnávame tradičné špeciality. Po safari nás pozval Milinda na večeru. Tu sa objavil aj jeho strýko – 60 ročný tradičný gurmán 🙂 Keď sme sa zabávali a rozprávali o zaujímavostiach zo Srí Lanky, a Slovenska, dostalo sa aj na lokálne špeciality. Opísať halušky nie je vôbec jednoduché… postupne prišla reč aj na pečeného leguána. Michal sa samozrejme pochválil, že už ochutnal aj tarantule či larvy a že má rád nové chute. Odozva bola rýchla. Leguány stretnete vo vnútrozemí denne, popri ceste aj 10 veľkých jedincov. Sú obrovskí, niekoľko kiloví a vyzerajú ako varany.

Strýko nám sľúbil, že nám na druhý deň jedného uloví a dáme si ho na obed (vraj najlepšie mäsko). Smiešne šuškal… jesť leguána je na Srí Lanke rovnako zakázané ako jesť korytnačie vajcia. Leguánov je tu však veľmi veľa, doslova sú premnožení a hlavne starší domáci ich dodnes jedávajú. Rovnako ako sa na Slovensku loví divina, domáci sa často stravujú zverou z džungle. Sigiriya je oblasť, v ktorej okolí je iba hustá džungľa.

My sme mali našťastie “smolu” a lov sa skončil neúspešne. Milinda aj so strýkom chodili celý deň so sklonenými hlavami 🙂 Chceli byť úžasní hostitelia a zniesť nám aj modré z neba. S kosákmi behali celý deň, bolo to veľmi komické.

Chvíľu sa zháňala u suseda pištoľ. Strýka napadlo, že keď nemal šťastie na leguána, zastrelí nám opicu. To už sme naozaj lamentovali, že nemáme záujem a zbožňujeme ich kari, no on nám stále vysvetľoval, že tie s čiernou tvárou sú jedinečná lahôdka, ktorú určite musíme ochutnať. Informácia, že klasické hnedé makaky nie sú chutné nás na chvíľu zarazila. Tu sme sa už modlili, aby žiadnu opicu nezastrelil a našťastie, tento lov bol tiež neúspešný.

Milinda chodil dva dni smutný, že nechytil leguána… a my sme sa na ňom veľmi nasmiali 🙂 Jeho manželka nám každý deň uvarila úžasný obed aj večeru a na jej dezerty sa nám dodnes zbiehajú slinky. Spomíname na úžasný dezert – ryžové nudle zgúľané do šulčeka a plnené domácim kokosovým krémom s čokoládou. Namáčali sme ich do medu. Fantázia !

Deti naučili našich chlapcov hrať tradičný šport kriket. Vysvetlili im, ako sa cvičia poštové holuby, a dokonca ukázali aj pár dňové mláďatká.

Ak budete v Sigiriya, určite Milindu vyhľadajte. Pomôže vám s cestou na safari a poradí, kam sa máte vybrať podľa obdobia migrácie slonov.

Ak by ste sa s Milindom chceli spojiť z domu a dohodnúť ubytovanie, či naplánovať safari, kontakt na neho nájdete tu.

E-book

Naše lúčenie bolo naozaj smutné…

Na cestu nám uvarili hrniec kukurice, vymenili sme si adresy a chlapci im z domu poslali balík sladkostí, hračky, fixky a spoločné fotky zo Srí Lanky.

Dambulla

Po neuveriteľných zážitkoch zo Sigiriya sme nabrali smer Kandy. Asi netreba písať, že sa nám vôbec odchádzať nechcelo… Pôvodne sme do Kandy ani neplánovali ísť, ale túžba vidieť čajové plantáže bola silnejšia a opäť sme zmenili náš itinerár. Využili sme znova rady Hemantha, kamaráta z autobusu, ktorý nám radil aj s výstupom na Sigiriya.

Priamy autobus do Kandy ide z Dambulla, mesto je vzdialené asi 15-20 km od Sigiriya.

Do Dambulla vás zo Sigiriya za drobné zavezie aj Milindov švagor. Býva hneď vedľa nich a má taký rastafariánsky tuk-tuk. Jeho zárobky sú hlavne z chovu poštových holubov, tuktukárči iba preto, pretože je to jeho hobby a vozí naozaj za drobné.

Čo sa týka cesty autubusom na trase Dambulla – Kandy, tak táto jazda je nezabudnuteľná. Bola to fantastická, chvíľami až kaskadérska jazda serpentínami do hôr. Často sme na seba iba neveriacky pozreli.

To, že srílanskí autobusári do zákrut nebrzdia, sme už spomínali… V Dambulla autobus nezačína, miesto na sedenie si však určite nájdete. Počas jazdy sa vám ľahko stane, že popri svojom dieťati budete mať na kolenách ešte ďalšie dve srílanské deti, pokojne aj tri hodiny 🙂 Hovoríme z vlastnej skúsenosti.

Kandy

Kandy je bývalé hlavné mesto Srí Lanky. Je to turistický uzol. Viac turistov sme asi nikde na Srí Lanke nevideli. Azda najznámejšou pamiatkou v tomto meste je Chrám Budhovho zubu.

Zub sme síce nevideli, nikto ho nikdy nevidel, ale veríme, že ho v tej krabičke majú. Chrám sme navštívili práve vo sviatok “Full Moon”. Všade plno turistov, no hlavne domácich tu boli tisíce. Atmosféra fantastická. Určite odporúčame túto pamiatku. Pri chráme sa nachádza aj múzeum, kde je vypreparovaný kráľov majestátny slon.

Vstupné: 1500 rupií / dospelá osoba (cca 9,50 €)
Pozor: vstupuje sa naboso a odhalené ramená a krátke nohavice nie sú povolené.

V Kandy majú hlavné slovo policajti a je to tu naozaj extrémne skorumpované. Nechceme vás odstrašiť od čítania našimi dlhými príbehmi, ale nedá nám nepodeliť sa o skúsenosť, ktorá vám možno pomôže.

Príbeh radšej preskočím

Keď sme v Kandy vystupovali z autobusu, hneď nám zastavil taký podivín tuktukár. Nakoľko sme pôvodne nemali v pláne navštíviť mesto Kandy, aj toto bolo ďalšie miesto, kde sme nemali vopred zabookované ubytovanie. Tuktukára sme poprosili, aby nám doporučil ubytovanie – lacné, čisté s vlastnou kúpeľňou. Budeme tu jednu noc – poslednú noc pred odletom domov. Tuktukár mal (ako sme sa neskôr dovtípili) predtým problémy s pokutami a tak nás zaviedol rovno k najvyššiemu dôstojníkovi v meste. Vyžehlil si svoje resty, pán policajt mal kšeft. Vlastní malý hostel aj so svojimi už dospelými deťmi.

Prebehli sme si izbu, všetko v poriadku, vopred sme si dohodli cenu za noc s raňajkami pre 4 osoby = 4000 rupií / 25 €.

Na izbu sme hodili kufre a ihneď odchádzali do mesta do chrámov, najesť sa a pobehať okolie. Vrátili sme sa neskoro večer. Na naše prekvapenie sme na izbe nemali ani uteráky, ani sme sa nemali čím v noci zakryť. Mydlo na ruky ? Luxus… Po vyprosení uterákov nám pre štyroch dali jeden… ok, veď nie sme žiadne bábovky. Sľubovali internet, ktorý nakoniec nemali, ráno nešla elektrina, ani teplá voda… Nevadí, stane sa. Doteraz z našej strany žiadna reklamácia.

Rozhýčkaní z kráľovských raňajok z luxusného hotela v Sigiriya, sme ráno na to jedno vajíčko na osobu pozerali s vygúľanými očami. Ok, raňajky sú v cene, najeme sa z pouličných stánkov cestou na plantáže. Za takú cenu predsa neočakávate švédske stoly. S úsmevom sme odchádzali hladní z raňajok. My naozaj nie sme nároční cestovatelia.

Na naše prekvapenie pri checkout-e nám pán dôstojník oznámil, že raňajky v cene neboli a zaplatíme na osobu 5€ !! Za jedno vajíčko? Doplatiť za štyroch 20 € ? Veď predsa za 40 € sme mohli mať v Kandy tip top hotel… Kurník šopa, tu už naozaj stuhne krv v žilách asi každému…

Dôstojník, či prezident, za raňajky sme nezaplatili a odišli sme. Po hlave si skákať nenecháme. Pán dôstojník volal tomu zvláštnemu tuktukárovi, ktorý nás k nemu doviezol, že odchádzame, nech pre nás príde a zavezie nás na plantáže a z odvozu a konečnej ceny chce samozrejme do vrecka províziu. Je predsa škodný na štyroch vajíčkach… My sme však večer spoznali úžasného Chamila, s ktorým sme si výlety vopred dohodli. Tu nastal veľký problém a boj o “klientov”.

Podivín, dôstojníkov šašo sa rozkrikoval, že mu Chamil vzal zákazníkov, ktorých predsa on ako prvý viezol v Kandy a našiel nám ubytovanie, tak patríme jemu. Celé zle. Nakoniec sme z toho vykľučkovali a odišli s Chamilom a strávili s ním celý deň, no takáto skúsenosť je neuveriteľná. Nikdy, NIKDY sa neubytujte u policajta !

Chamila sme sa od príchodu viackrát pýtali, či nemá kvôli nám problém s dôstojníkom. Podľa jeho slov je všetko v poriadku.

Čajové plantáže

Pri Kandy sa nachádza viacero fabrík na výrobu čaju. 99% je za poplatok za vstup a iba pár je úplne zadarmo a dokonca sú spojené s ochutnávkou čaju. Chamil nás vzal práve na jednu z tých plantáží, ktoré sú zadarmo. Dostanete tu 50-minútovú exkurziu po fabrike, po plantážach a nakoniec vám pripravia ochutnávku čajov. Po prehliadke máte možnosť nakúpiť si miestne čaje za naozaj vynikajúce veľkovýrobné ceny.

Pri tejto fabrike vám s radosťou zapózujú aj miestne babičky – bývalé zberačky čaju. Teraz už čajové lístky nezbierajú, avšak turistom ukazujú postup zbierania za pár centov a takto si privyrábajú.

Zarazilo nás, keď Chamilovi počas jazdy tuk-tukom volal dôstojníkov podivín tuktukár, aby nás Chamil vzal do fabriky, vstupné vybral za nás a po návrate do Kandy ho odovzdal dôstojníkovi.

Slony

Našou poslednou zastávkou na ceste naspäť do Colomba mal byť podľa nášho itineráru sloní sirotčinec v Pinnawala. Fantastické recenzie z Tripadvisoru nás nalákali na toto miesto.

Chamil nás však presvedčil, že Pinnawala je iba o pozorovaní slonov, plná stoviek turistov a bohužiaľ iba čisto turistická atrakcia. Ak dáme na jeho rady, vezme nás na miesto, kde budeme slony kúpať a kŕmiť úplne sami a možno sa aj odvezieme.

Naši chlapci sa dozvedeli úžasné informácie o slonoch, o ktoré sa tu starajú.

Nakŕmili sme ich množstvom banánov. Veľmi nás zaujalo, že slonica strieka vodu z chobota na bočnú stranu svojho tela a slon-samec strieka rovno na chrbát. Keby som toto vedela, sadnem si na slonicu 🙂 S Miškom sme zliezali mokrí ako myši.

Z tejto dedinky nás Chamil odviezol do Rambukkana na vlakovú stanicu. Cestou sme prechádzali práve cez Pinnawala a míňali sme stovky turistov… Ak chcete priamy a pokojný kontakt so slonmi, Pinnawala odporúčame vynechať.

Chceš kontakt na Chamila a navštíviť miesta, na ktoré nás vzal? (Chamil od februára 2017 začína prevádzkovať hostel v Kandy)

Zisti viac

Z Rambukkana sme cestovali vlakom do Colomba na letisko domov. Pôvodne sme čakali na rýchlik, no ihneď po príchode vlaku sme si to rozmysleli. Nevošla by sem ani ihla, nie to ešte štyria ľudia a tri kufre 🙂 … na stanici z neho cestujúci doslova vypadávali.

Nakoniec sme nastúpili na pomalší osobný vlak (Colombo commuter), korý bol úplne prázdny.

Na stanici Colombo Fort sme si už len zakúpili lístky a vlakom sme sa presunuli na našu poslednú stanicu Katunayake (v blízkosti letiska Bandaranaike Airport).

Zaujíma ťa koľko nás to celé vyšlo?

• Letenka: 290,00 € / ososba
• Ubytovanie: 216,00 € / osoba
• Preprava: do 50,00 € / osoba
• Jedlo: 62,00 € / osoba (raňajky boli v cene ubytovania)
• Výlety: 54,00 € / osoba

Spolu 672,00 € / osoba.
Suveníry a darčeky, ktoré si chlapci nakúpili sme do celkovej ceny nezahŕňali.
Rodinná dovolenka na Srí Lanke nás celkovo vyšla 2688,00 €.

6 rokov dozadu sme dali 3.000 € za týždeň v Turecku. Ktorú cestu si vyberieš nabudúce?

Odlet

Po príchode na letisko nám trošku zmrzli úsmevy… to by sme neboli my, keby nám nemeškalo lietadlo… stáva sa nám to pomerne často a už sme si zvykli. No meškať 4 hodiny ?

Plánovaný odlet nášho letu do Kyjeva (Ukrajinskými medzinárodnými aerolíniami) mal byť 00:40. Ak by sme odleteli s meškaním o 4:40, nestihli by sme prípoj Kyjev-Praha. Ako možnosť skoršieho odchodu nám so znepokojením oznámili iný let so spoločnosťou Emirates a prestupom v Dubaji.

Priznáme sa, potešilo nás to a neodmietli sme. O chvíľu sme držali v rukách letenky do Dubaja a do Prahy práve s touto spoločnosťou.
Na Ukrajinské aerolinky spomíname naozaj v dobrom.

Čo ešte odporúčame…

Už ste počuli, že na Srí Lanke sa dá zažiť koniec sveta ?
Ak si oveľa vášnivejší turista ako my, odporúčame World’s End track (9 kilometrový okruh) na Malý Koniec sveta a následne Koniec sveta… Alebo taktiež výstup na Adamovu horu (Adam´s Peak). Ak sa chceš dozvedieť viac, skontaktuj sa s Biankou na FB : Sri Lanka by Bianka. Určite ti dá cenné rady 🙂