Filipíny s deťmi

Sme štvorčlenná rodina so záľubou v cestovaní do menej tradičných destinácií. Posledné roky sme sa zamerali prevažne na juhovýchodnú Áziu. Ak si myslíte, že pri týchto destináciách je nutné siahnuť hlboko do vrecka, radi vás vyvedieme z omylu. Cena 2-3 týždňového cestovania na vlastnú päsť v juhovýchodnej Ázii je veľmi porovnateľná s cenou týždňovej dovolenky cez cestovnú kanceláriu napríklad v uzatvorenom Tureckom rezorte so službou all inclusive.

13-dňové putovanie po Filipínach (feb-mar 2016) nás vyšlo 2.300,00 € spolu pre 4 osoby (kompletný balík – letenky, transfery, ubytovanie, strava a rôzne iné výdavky) – 575,00 € na osobu. Všade sa dá samozrejme ušetriť, nešetríme na ubytovaní.

Prečo dotovať cestovné agentúry a mať nalinkovaný program keď môžete spoznávať krajiny podľa seba?

Po našom cestovaní v Kambodži (2015) sme boli rozhodnutí vrátiť sa čo najskôr späť do juhovýchodnej Ázie. Mali sme opäť viac tipov pre krajiny, ktoré by sme radi s deťmi navštívili (Myanmar, Vietnam, Laos, Sri Lanka, Indonézia/Borneo, Filipíny,…) Zistili sme, že každoročne sa objavuje akcia s cenami leteniek za 50-66 € (pre hlavnú sezónu na Filipínach) z Dubaja do Manily spiatočne. Ak vidíte takúto ponuku, musíte rýchlo bookovať. Všetky tipy ako a kedy objaviť takéto letenky, nájdete v našom sprievodcovi.

Nakoľko sa letí z Dubaja, nenechali sme si ujsť ani Spojené Arabské Emiráty, vyčlenili sme si týždeň na Dubai a Abu Dhabi, článok si prečítate tu.

7000 ostrovov

Filipíny sú typické veľmi teplou a vlhkou klímou vďaka svojej polohe mierne severne od rovníka. Je to ostrovný štát a môžete sa spoľahnúť na to, že nádherné pláže sú dominantou tejto krajiny – len ako si vybrať ten správny ostrov alebo pláž? My sme sa spoľahli na Tripadvisor a rôzne cestovateľské blogy a Youtube.

Filipíny nemáte šancu prejsť za celý svoj život. Predsa len ich tvorí viac ako 7000 ostrovov. Veľmi nás lákala oblasť Palawanu (El Nido), kam sa určite v blízkej dobe vyberieme… Nakoniec sme však pre našu prvú cestu na Filipíny zvolili centrálnu časť.

Manila

Let Dubaj – Manila spoločnosťou Cebu Pacific bol pokojný, trval približne 9 hodín, veľká časť letu bola v noci, takže sme si s deťmi pospali. Úžasná výhoda nočných letov.

Manila… Určite ste už čo-to počuli o tejto metropole. Rušné, veľké mesto, kde sme pravdupovediac neplánovali zostávať a ešte v ten deň sme odleteli do Kaliba (vstupná brána pre ostrov Boracay). Keď už je reč o Manile, odporúčame film Metro Manila.

Odlet z Manily – smer Boracay

Opäť sme využili služby spoločnosti Cebu Pacific a čakal nás vnútroštátny let. Kúpili sme si dve jednosmerné letenky – Manila – Kalibo a Kalibo – Cebu. Vnútroštátne lety máme z celého cestovania vždy najradšej. Malé, často vrtuľové tryskáče, ktoré naše deti priam zbožňujú.

Cestovanie s deťmi má veľa výhod. Medzi najväčšie určite patrí nadviazanie priateľských vzťahov s domácimi a ich deťmi, od ktorých sa dozviete veci zo života v tej danej krajine, ktoré sa na recepcii hotela určite nedozviete… Medzi ďalšie výhody zaraďujeme možnosť dostať sa na miesta, kam sa hocikto len tak nepozrie. Takým sú domácnosti, dvory, ale samozrejme aj kokpity lietadiel.

Ak ste v lietadle jediná rodina s deťmi a natrafíte na mimoriadne láskavého pilota, ktorý vás pozve do kabíny, odmietnuť by bol hriech. Zrazu sa medzi pilotmi ocitnete aj vy rodičia a výklad o všetkých dôležitých páčkach a gombíkoch máte v malíčku.

V tomto vnútroštátnom lete sa naši chlapci zoznámili s partiou mladých Filipíncov, ktorí sa šli na víkend zabaviť na Boracay. Aj keď bola zo začiatku medzi nimi určitá rečová bariéra, vôbec to nevadilo a všetci mali z tohto hodinového medzinárodného stretnutia vo výške 10.000 metrov nad morom veľkú zábavu. Aj my rodičia, nakoľko sme si výborne oddýchli 🙂 Medzi mladými filipíncami je selfie mánia naozaj mánia… veď posúďte 🙂

Na Boracay sa dá dostať viacerými spôsobmi. Lacnejšou možnosťou je letieť na Kalibo (túto možnosť sme si vybrali my). Treba mať napamäti, že toto letisko je od ostrova Boracay vzdialené asi 2 hodiny.  Postupne sme cestovali autobusom, loďou a dodávkou (cca 3 hodiny).

Na našich cestách sa snažíme vyhýbať vyslovene turistickým oblastiam. Aj keď ostrov Boracay, je čo sa Filipín týka práve turistická oblasť, lákala nás. Vždy sme radi ubytovaní mimo nočného ruchu, v pokojnej časti, preto nocovanie na White Beach, kde to v noci proste žije, neprichádzalo do úvahy.

Zvolili sme ubytovanie na pláži Diniwid Beach v hoteli Microtel by Wyndham Boracay. Microtel je hotel vhodný pre rodiny s deťmi, má pekný bazén priamo na pláži a je veľmi blízko White Beach – pomalou chôdzou cez skaly sa tam dostanete asi za 7 minút. Viac o hoteli Microtel sa môžete dočítať v našej krátkej recenzii.

White beach na Boracay

Ak aj vy milujete piesočnaté pláže, Filipíny budú ideálnou destináciou aj pre vás. Jemný biely piesok je dominantný a White beach je jednou z najkrajších pláží na svete. Je tu množstvo hotelov rôznych cenových kategórií, takže si určite vyberie každý. Núdzu o tradičné ázijské jedlá mať nebudete. Reštaurácií je tu naozaj dosť. My sme v období nášho pobytu na tomto ostrove mali pláže väčšinou sami pre seba. Masívny turizmus sa nám opäť vyhol.

Balut – gastronómia na prvom mieste

Svoje cestovateľské destinácie vždy okoreníme ochutnávkami tradičných jedál. V Kambodži sme ochutnali tarantule a žaby na všetky spôsoby a na Filipínach sme si pochutili na tradičnej pochúťke s názvom balut. Ako hovoria miestni, kto bol na Filipínach a neochutnal toto vajíčko, ako keby tu ani nebol. Prečítajte si celý článok o zaujímavých Ázijských jedlách.

Balut, je kačacie embryo, ešte samozrejme nevyliahnuté, vo vajíčku. Je pripravené na pare a vyjedáte ho priamo zo škrupiny s troškou octu a soli. Najprv vysajete chutnú slanú šťavičku (vývar) a potom sa pustíte do vajíčka. Je to naozaj chutná špecialita aj keď po vizuálnej stránke nevyzerá veľmi lákavo.

Úplne ideálne je nájsť si domáceho, ktorý vám vysvetlí, ako danú špecialitu správne jesť a vychutnať.

Puka beach

Ďalšie miesto, ktoré jednoducho musíte na ostrove Boracay navštíviť je Puka Beach. Táto pláž je typická vysokými vlnami, takže nie je veľmi vhodná na kúpanie, ale s deťmi sa tu vybláznite do sýtosti. Nie sú tu žiadne hotely, iba zopár stánkov, kde si môžete nakúpiť nápoje, suveníry a podobne. Z centra Boracay sa sem dostanete tricyklom za 150 PHP, prípadne motorkami.

Kam turisti nechodia

Boracay je veľký ostrov. Sú tu miesta, kde je turistov viac, aj miesta, kde turistov nestretnete. A to hlavne u domácich na dvore 🙂

Na miesta, kde turisti veľmi netrávia svoj čas máme nos, teda šťastie. Berieme nohy na plecia a ideme s deťmi na zmrzlinu. Po celom dni strávenom na pláži nám prechádzka padne vhod. Prešlo ani nie 5 minút a ocitli sme sa na ulici plnej školákov, ktorí kráčali domov. Domov, teda do nenápadnej bočnej uličky, kam nás zavolali. Naši dvaja malí samaritáni za svoje vreckové totiž vždy nakúpia 10 kíl cukríkov, ktoré potom s radosťou v očiach rozdávajú miestnym deťom. A tak nás veľkí školáci zaviedli k svojim mladším súrodencom. Ani sme sa nestihli obzrieť, už sme stáli na dvore, okolo nás 15 kohútov, 10 motoriek, 20 detí a už 0 cukríkov.

Mladšieho Mateja hneď zlákali na bicykel, a aj keď mu po minúte spadla reťaz, držali ho za chrbát a tlačili kadiaľ točil volant. Starší syn (futbalista) si pýta loptu. Deti vo flip-flopoch 5 minút zháňajú… našla sa u suseda, uja z piateho kolena – basketbalka. Hor sa na futbal. Aj s bosými nohami. Vyhrávame 7:4. Hrajú dvaja proti ôsmim 🙂 Presilu im naši chlapci povolili z toho dôvodu, že oni mali tenisky a domáce deti nie. Prichádza domáci pán domov na motorke, hneď uteká ku kohútom a dáva im podivne zarobený prášok… nedeľa a s ňou spojené kohútie zápasy sa blížia…

Cebu

Nadišiel najvyšší čas zmeniť lokál. Z Kaliba sme sa letecky presunuli do Cebu. Klasika, naše obľúbené vnútroštátne lety… Let trval iba 45 minút a ihneď po prílete sme sa taxíkom presunuli do prístavu, odkiaľ nás čakala plavba loďou na ostrov Bohol. V Cebu je veľký prístav. Určite nezabudnite a ochutnajte miestnu špecialitu – prasacie krekry… :-)) Vyrábajú ich vo vozíku podobnom na výrobu pukancov a chutia zrejme podobne ako keď oblížete prasiatku v chlieve zadok.

Z Cebu sme sa vybrali do Tubigonu loďou plnou Filipíncov. V lodi sme boli jediní turisti, okolo nás iba domáci, ktorí boli v Cebu na veľkých nákupoch. Na sedadlách vedľa seba držali vrecia múky a ryže, pneumatiky,… Po vyplávaní z prístavu si miestni v lodi privyrábali predajom čerstvo upražených arašidov. Nemohli sme odolať vôni a kúpili sme si veľa veľa minibalíčkov, ktoré sme zjedli asi za 10 minút.

Tubigon

Po zakotvení v Tubigone sme sa potrebovali z prístavu dopraviť do centra mestečka Tubigon, odkiaľ premávajú spoje do Tagbilaranu, hlavného mesta ostrova Bohol. Ihneď po vylodení nás obklopila skupina domácich, ktorí sa ponúkali, že nás odvezú do centra. V takýchto prípadoch si vždy vyberáme podľa šoféra, ktorý nám ako prvý padne do oka. A tak aj bolo – skromný, spotený, nedbalo oblečený pán v stredných rokoch.

Ukázali sme na neho a už s úsmevom bral kufre a prihováral sa nám, že nám dá ešte aj veľkú zľavu za odvoz do centra. Hovoríme si, dva v jednom. Pomôžeme chudobnému pánovi a ešte dostaneme aj zľavu. Pešo s kuframi a našimi deťmi míňame všetky motorkové tricykle, až sa zastavíme pri bicykli!!! Áno, hrdzavý bicykel, ktorý má odviezť celú našu rodinu, teda dvoch dospelých, dve deti a 3 batožiny (spolu okolo 200 kg)! Náš šofér mal sám ledva 50 kg ale utiahol nás všetkých. Už sme sa teda nečudovali, prečo sa ostatní domáci nahlas smiali, keď sme si vybrali nášho šoféra, jediného, ktorý mal bicykel a nie motorku.

Zľavu sme samozrejme odmietli a ešte sme mu aj prihodili niečo naviac. Nakoniec nás jazda vyšla drahšie ako jazda motorkou – no zážitok pre celú rodinu a teda hlavne deti, bol na nezaplatenie. A veru, vybrali by sme si nášho šoféra na bicykli aj dnes, takže neváhajte ani vy, či už deti máte, alebo nie, takúto jazdu zažijete iba raz za život a iba v Tubigone.

V centre Tubigonu sme nasadli do mikrobusu, ktorý nás dopravil do Tagbilaranu. Keď už sme si mysleli, že je vozidlo plné (bolo nás tam asi 10 ľudí na 10 miestne vozidlo), stále prichádzali ďalší cestujúci (prevažne domáci) až sme sa do malej dodávky natlačili 16-ti plus šofér. Skoro ako sardinky. Cestou nastupovali a vystupovali ďalší domáci, takže prehľad o počte cestujúcich v mikrobuse sme veľmi rýchlo stratili.

Tagbilaran a Panglao (ostrov miliónov hviezdic)

Po príchode do Tagbilaranu sme našli tricykel (motorkový), ktorý nás bol ochotný odviezť asi 30 km do nášho hotela na ostrove Panglao. Už nikdy nechceme zažiť 30kilometrovú cestu na tricykli, aj keď bol motorkový. Cesta bola nekonečná a zadky nás bolia ešte dnes. Na Panglau sme si vybrali najkrajšiu pláž – Alona beach. Ubytovali sme sa v hoteli s úžasným bazénom a ihneď po zadelení izby, asi o 22:00 sme to zakotvili aj s deťmi v bazéne…

Na ďalší deň sme sa dali do reči s domácimi, kým naši chlapci prenášali hviezdice z plytkých vôd do hlbších… Domáci nám odporučili “island hopping” – výlet na rôzne ostrovy. O 10 minút sme už sedeli na spiderboat pripravení vyplávať.

Výlet po ostrovoch

Vychutnali sme si podmorský svet Filipín a môžeme vyhlásiť, že sme boli úspešní v hľadaní Nema aj Dory, takže ich už nehľadajte 🙂 Okrem rôznych druhov rýb tu v Boholskom mori ľahko objavíte karety obrovské a samozrejme na každom kroku natrafíte na hviezdice. Je tu taktiež častý výskyt delfínov, deti celý deň prehíkajú od úžasu.

Spoznali s partiou domácich rybárov, ktorí chceli nás spoznať viac ako my ich… 🙂 …a neskôr poukazovali našim chlapcom ako sa čistia malé sardinky. Dali im do daru pár vyplavených a vysušených hviezdic. Radosť bola veľká.

Panenský ostrov

Šťastní ako blchy sme sa presunuli na nádherný ostrov, kde príroda vytvorila piesočnatý most medzi dvomi menšími ostrovmi. Tento “most” je široký asi 3-4 metre a počas prílivu je úplne zatopený. Všade okolo nájdete ako inak tisíce hviezdic.

O týchto výletoch sa dozviete viac v e-booku či sprievodcovi.

Na Alona beach sme strávili ďalších nádherných pár dní a tešili sme sa na poslednú časť nášho filipínskeho dobrodružstva – Anda beach.

Bohol

Večer, pred odchodom z ostrova Panglao sme sa úplnou náhodou spoznali s domácim taxikárom. Úžasný starší pán nám dal výbornú cenu za presun do mestečka Anda… Jeho výklad o krajine celou cestou nám doslova vyrážal dych. Počas nedávnych zemetrasení prišli miestni ľudia o svoje domovy… zdevastované kostoly sú tu ešte aj dnes.

Tarsier Sanctuary

Cestou do mestečka Anda sme sa zastavili v chránenej rezervácii pre najmenších primátov na svete – opičiek Tarsier. Sú to malilinké chlpaté klbká s veľkými očami. V rezervácii musíte byť potichu, aby ste tieto primáty nerušili a oni sa cítili v bezpečí. Pri ceste z rezervácie si nakúpia Vaše deti náramky, magnetky, … Nevynechajte a podporte symbolickým vstupným túto rezerváciu.

Chocolate Hills

Našou ďalšou zástavkou na ceste do Anda bola asi najnavštevovanejšia turistická atrakcia na Bohole, zrejme na Filipínach vôbec – Chocolate hills. Podľa povesti sú tieto kopce slzy obra, ktorý plakal za svojou láskou.

Výstup na vyhliadku nie je náročný. Je potrebné zdolať 214 schodov a túto nenáročnú turistiku zvládne každý. Z vrcholu si môžete vychutnať naozaj nádherný výhľad na Chocolate Hills a okolie.

Anda White Beach Resort

Po nádhernom výhľade sme opäť nasadli k nášmu milému dedovi do taxíka a o hodinu sme boli na mieste – Anda White Beach resort. Tento hotel je naozaj TOP. Úžasná biela pláž, fantastický „roof top pool“, výborná reštaurácia a ešte lepšie domčeky, kde sa ubytujete, hotový RAJ.

Chceli by ste mať k dispozícii podrobný itinerár, podľa ktorého si naplánujete cestu po Filipínach? O ten náš sa delíme v sprievodcovi.

Spolu je tu iba 9 bungalovov, takže pri bazéne alebo na pláži ste väčšinou sami. Ideálne miesto na relax. Welcome drink (najväčšie kokosové orechy aké sme kedy videli) Váš úžasný dojem z tohto miesta iba umocní.

Do centra mesta Anda sa po pláži dostanete asi za 40 minút. Môžete samozrejme využiť aj tricykel, či motorky. My sa radi túlame celé dni po plážach, hľadáme kraby, a mušle… sem tam nájdeme medúzu, väčšie ryby, či korytnačky…

Našu krátku recenziu tohto rezortu si môžete prečítať tu – Anda White Beach resort.

Anda town

Jeden deň sme strávili v mestečku Anda. V meste je minimum turistov, iba zopár reštaurácií… našli sme jednu patriacu fínom s domácou zmrzlinou, ktorá nás zrovna neoslovila, ale mali skvelé pivo 🙂 …v Ande zabudnite na magnetky a pohľadnice… 🙂

Na spiatočnej ceste sme oslovili domáceho, či nás nezavezie naspäť do rezortu. Bohužiaľ sme si nevšimli, že náš šofér má v kabíne prázdne plechovky od piva a v eufórii z tohto miesta sme si taktiež nevšimli, že je pod vplyvom alkoholu. Podgurážený akosi nevedel vyjsť hore kopcom. A tak sme sa celkom rýchlo šúchali naspäť dole a to rovno medzi stromy, kde sme nabúrali a takmer sme sa prevrátili na strechu. Človek by si myslel, že už zažil všetko, no každá naša cesta nás prekvapí a prinesie nové dobrodružstvá a tak sa už tešíme na spoznávanie ďalších destinácií.
Pár mesiacov po Filipínach sme navštívili Srí Lanku a Zanzibar.

Návrat

Po pár dňoch strávených na Anda white beach sme sa taxíkom dopravili na letisko v Tagbilarane. Je to veľmi malé letisko a jednou zaujímavosťou je, že sa odtiaľ lieta iba do Manily. O necelé 2 hodiny sme pristávali v Manile, odkiaľ sme mali o pár hodín odlet do Dubaja.

Upozornenie ohľadom letiska v Manile – toto medzinárodné letisko má 4 terminály, ale pokiaľ máte prílet na jeden terminál a odlet z iného, počítajte s časovou rezervou niekedy aj 2-3 hodiny, pretože jediná doprava medzi terminálmi je cez mesto a občas vás môže zastaviť dopravný kolaps. My sme našťastie prilietali aj odlietali z rovnakého terminálu.

Ďakujeme

Všetkým, ktorí ste sa dostali až sem, ďakujeme za prečítanie nášho rozsiahleho blogu. Za každú referenciu prípadne sharovanie na sociálnych sieťach budeme vďační. Všetky pozitívne ohlasy nás posúvajú vpred a budeme radi ak nám pod blog napíšete nejaký komentár.